Smery


I.
                    
Úvod


          „Niet radosti zo života bez zúfalstva z neho.“ A.Camus


          literatúra osamotenia človeka – priepasti medzi ľuďmi

II.
                  
Smery

a)
      
Existencializmus (po 1945) – Jean-Paul Sartre, Albert Camus


          existentia – bytie, jestvovanie


          o ľudskej existencii a existenciálnych skúsenostiach – vlastné zážitky, nálady, pocity, psychologické reakcie ľudskej existencie na svet – subjektivita a individualizmus


          jedinec si musí zvoliť svoju vlastnú cestu bez pomoci všeobecných objektívnych noriem – skúmanie zmyslu života a sloboda voľby


          absurdita života – život nemá zmysel, veď speje k smrti – hraničné situácie


          city a pudy – pesimizmus, smútok, beznádej a dezilúzia, zbytočnosť bezperspektívnosť, ničota, úzkosť


          Nihilizmus vedomé odmietanie všetkých pozitívnych cieľov, budúcnosti


          Ničota – bezvýznamnosť, stav nebytia, prázdnoty


          hlavné postavy nemajú finančné problémy, a predsa si nemôžu nájsť v spoločnosti miesto – iracionálnosť


          ateistický (popiera Boha a prehlasuje plnú moc jedinca nad sebou samým) a náboženský (Boh je niečo, čo tu je a určuje všetko – celú existenciu)

b)
      
Slovenská medzivojnová próza – sociálno-psychologický realizmus (1918 -1945) – J.C.Hronský


          vychádza z realistického pohľadu, ale na prvom mieste je duša a psychika človeka


          všímajú si obyčajných ľudí v dedinskom prostredí- ukáže sa ich mravná hodnota


          sociálna tematika – vplyv expresionizmu a lyriky

c)
       
Poetizmus (medzi sv. vojnami) – J.Wolker


          vzniklo z avantgardy Devětsil


          poetické stvárňovanie skutočnosti – snaha zbaviť sa ideológie


          nerieši spoločenské problémy – zdôraznenie pohľadu na život radostnými očami


          využívajú Fantáziu, Sen, exotické témy, imagináciu = obrazotvornosť


          básnik má byť akrobatom a žonglérom so slovami – písanie nemá byť zamestnaním – musí ísť zvnútra