Smery
I.
Úvod
-
„Niet radosti zo života bez zúfalstva z neho.“ A.Camus
-
literatúra osamotenia človeka – priepasti medzi ľuďmi
II.
Smery
a)
Existencializmus (po 1945) – Jean-Paul Sartre, Albert Camus
-
existentia – bytie, jestvovanie
-
o ľudskej existencii a existenciálnych skúsenostiach – vlastné zážitky, nálady, pocity, psychologické reakcie ľudskej existencie na svet – subjektivita a individualizmus
-
jedinec si musí zvoliť svoju vlastnú cestu bez pomoci všeobecných objektívnych noriem – skúmanie zmyslu života a sloboda voľby
-
absurdita života – život nemá zmysel, veď speje k smrti – hraničné situácie
-
city a pudy – pesimizmus, smútok, beznádej a dezilúzia, zbytočnosť bezperspektívnosť, ničota, úzkosť
-
Nihilizmus - vedomé odmietanie všetkých pozitívnych cieľov, budúcnosti
-
Ničota – bezvýznamnosť, stav nebytia, prázdnoty
-
hlavné postavy nemajú finančné problémy, a predsa si nemôžu nájsť v spoločnosti miesto – iracionálnosť
-
ateistický (popiera Boha a prehlasuje plnú moc jedinca nad sebou samým) a náboženský (Boh je niečo, čo tu je a určuje všetko – celú existenciu)
b)
Slovenská medzivojnová próza – sociálno-psychologický realizmus (1918 -1945) – J.C.Hronský
-
vychádza z realistického pohľadu, ale na prvom mieste je duša a psychika človeka
-
všímajú si obyčajných ľudí v dedinskom prostredí- ukáže sa ich mravná hodnota
-
sociálna tematika – vplyv expresionizmu a lyriky
c)
Poetizmus (medzi sv. vojnami) – J.Wolker
-
vzniklo z avantgardy Devětsil
-
poetické stvárňovanie skutočnosti – snaha zbaviť sa ideológie
-
nerieši spoločenské problémy – zdôraznenie pohľadu na život radostnými očami
-
využívajú Fantáziu, Sen, exotické témy, imagináciu = obrazotvornosť
-
básnik má byť akrobatom a žonglérom so slovami – písanie nemá byť zamestnaním – musí ísť zvnútra
