Ján Neruda

                    i.        Životopis a tvorba


          prežil chudobné detstvo i mladosť -uvedomovanie prejavov sociálnej nerovnosti medzi ľuďmi


          najaktívnejším členom literárnej skupiny – 1858 almanach Máj.


          pracoval ako účtovník i učiteľ


          písal fejtóny, literárne, divadelné a výtvarné kritiky


          Hřbitovní kvítí -predstavuje situáciu počas Bachovho absolutizmu


          básnické zbierky Knihy veršú a Prosté motivy, zbierka Písne kosmické, v ktorej sa zaoberá vzťahom človeka a prírody a posmrtne vydaná zbierka Zpěvy páteční.


          Nerudovým prozaickým debutom je súbor poviedok Arabesky. Nasledovali Povídky Malostranské

                   ii.       Jak si nakouřil pán Vorel pěnovku


          Vidiečan, pán Vorel, sa presťahoval na Malú stranu, kde si otvoril obchod s múkou. Lenže tu sa obchody neotvárali, ale dedili -zastaralí obyvatelia ho odsudzovali, lebo si „dovolil“ porušiť ich zvyky. Nechceli ho medzi seba. Kúpi si teda novú fajku- pěnovku, aby sa podobal občanom. Potom ho však ohovoria, že má v obchode nafajčené. Nakoniec, pred krachom, sa zavrie do obchodu a obesí sa.

                 iii.       Přivědla žebráka na mizinu


          Pan Vojtíšek je žobrák, ktorý i tak vedie poriadny život a ľudia ho majú radi a radi mu i dávajú jedlo. Raz mu „Baba miliónová“ ponúkne z vypočítavosti sobáš. On nesúhlasí, lebo vidí ako to je. Ona ho poohovára, že má veľa majetku a ľudia ho odvrhnú. Opustený odchádza a umiera -zamrzol v zime.

                  iv.       Hastrman


          Pán Rybář zbieral rôzne kamienky, o ktorých si myslel, že sú cenné. Dal si ich oceniť, ale zistil, že sú úplne bezcenné. Je z toho smutný/nešťastný a všetky povyhadzuje. Lenže prišiel za ním známy a povedal mu, že tým pokladom pre Malú Stranu je on sám.


          koniec je otvorený -Hastrman plače a smúti

                    v.       Doktor Kazisvět


          Pán Heribert, bol lekár, ale nikdy nikoho neliečil. Nezapadol a ani sa nesnažil zapadnúť medzi ľudí. I keď boli k nemu dobrý, stránil sa ich. Raz na pohrebe, keď spadla a otvorila sa truhla, pán Heribert zistil, že ten vnútri nie je mŕtvy. Vzal ho na liečenie domov. Najskôr mu nikto neveril -volali ho Kazisvet. Nakoniec aj tak sa stránil ľudí.

                  vi.        Vzťah k téze


          pre Čechy typický rozvoj -do popredia sa dostáva buržoázna vrstva


          Malá Strana štyridsiatych a päťdesiatych rokoch devätnásteho storočia, starobylá časť Prahy


          sociálny systém, rozvrstvenie a fungovanie


          predmetom Nerudovho zosmiešňovania a kritiky sa stáva každé obmedzovanie človeka v jeho prirodzenosti, v jeho ľudskej dôstojnosti , ale i každá dôstojnosť, ktorá je založená len na majetku, privilegovanom postavení, na pretvárke, na byrokratickej nadradenosti


          -Hastrman, Privedla žebráka na mizinu a Doktor Kazisvět -pokrytci, ktorých charakter, hodnotový rebríček a vzťah k ľuďom v okolí je vymodelovaný ich vzťahom k peniazom.


          Pán Rybár- odkryl príčinu úcty a rešpektu obyvateľov Malej Strany – údajný rozprávkový majetok starého pána ; aj samotný pán Rybár uveril, že práve majetok je meradlom ľudskej lásky a že bez drahokamov nemá pre svojich príbuzných žiadnu hodnotu


          mamonárstvom sa riadila aj „baba miliónová“, ktorá bola presvedčená, že ak získa pána Vojtíška, príde aj k nejakej troške peňazí a tak aj k výnimočnému postaveniu aké mal pán Vojtíšek medzi žobrákmi na Malej Strane


          chamtivosť opantala i príbuzných a známych radcu Scheplera v poviedke Doktor Kazisvět. Hoci išli na pohreb, nesmútili za radcom, ba práve naopak, jeho manželka myslela na nový život, ktorý ju čakal a tí, na ktorých si pán radca spomenul v závete uvažovali, ako s peniazmi naložiť. Neboli ani schopní ukryť svoje rozčarovanie, keď pán Heribert – doktor Kazisvět zistil, že pán radca je stále živý. „Pani radcová chtěla z kočára ven, ale zamdlela. Radost múže někdy i usmrtiť.“


          poukazuje vo svojich poviedkach i na predsudky a konzervatívnosť „Malostrančanov“


          príkladom povrchnosti ľudskej spoločnosti, ktorá sa bráni novotám, pridŕža sa starých návykov, odmieta ich relevantnosť prehodnotiť, a čo je najhoršie, spôsobuje tak ľudské nešťastie, ktoré viedlo v poviedke Jak si pán Vořel nakouřil pěnovku až k smrti.


          závisť a samoľúbosť, ktoré si vždy nájdu spôsob ako narušiť priateľské vzťahy a sú typickými pre intrigánov.


          „Baba miliónová“ začala šíriť nepravdivé reči o obrovskom majetku pána Vojtíška, pretože mu nedomohla odpustiť, že neprijal jej ponuku na sobáš


          za srdečné privítanie slečny Poldínky v obchode pána Vorla boli klebety, ktoré opisovali zadymený a neudržiavaný krám


          medziľudské vzťahy, ktoré boli poznačené ľahostajnosťou ľudí k osudu druhého a ich sklonu ihneď uveriť klebetám


          kritizoval „dobrých malostranských susedov“ , nevšímavých k trápeniu iných, hoci boli často jeho príčinou


          jednoduchšie uveriť klebetám o jeho zanedbanom obchode a viac sa ním nezapodievať -plytkosť v medziľudských vzťahoch


          odkrýva pravú tvár pražskej Malej Strany – zobrazenie psychiky ľudí patriacich k nižšej vrstve (Vojtíšek) a takých, ktorých malostranská spoločnosť z rôznych dôvodov vyradila zo svojich kruhov (pán Vořel, doktor Kazisvět)


          autor poukazuje na krutosť malomeštiackej spoločnosti


          vládnu tu majetkové záujmy, prospechárstvo, pokrytectvo, závisť a nevšímavosť


          napohľad priateľské medziľudské vzťahy majú veľmi slabý základ a preto nie sú schopné odolať sile malomeštiackych záujmov a intrigánstvu