Ján Neruda
i. Životopis a tvorba
-
prežil chudobné detstvo i mladosť -uvedomovanie prejavov sociálnej nerovnosti medzi ľuďmi
-
najaktívnejším členom literárnej skupiny – 1858 almanach Máj.
-
pracoval ako účtovník i učiteľ
-
písal fejtóny, literárne, divadelné a výtvarné kritiky
-
Hřbitovní kvítí -predstavuje situáciu počas Bachovho absolutizmu
-
básnické zbierky Knihy veršú a Prosté motivy, zbierka Písne kosmické, v ktorej sa zaoberá vzťahom človeka a prírody a posmrtne vydaná zbierka Zpěvy páteční.
-
Nerudovým prozaickým debutom je súbor poviedok Arabesky. Nasledovali Povídky Malostranské
ii. Jak si nakouřil pán Vorel pěnovku
-
Vidiečan, pán Vorel, sa presťahoval na Malú stranu, kde si otvoril obchod s múkou. Lenže tu sa obchody neotvárali, ale dedili -zastaralí obyvatelia ho odsudzovali, lebo si „dovolil“ porušiť ich zvyky. Nechceli ho medzi seba. Kúpi si teda novú fajku- pěnovku, aby sa podobal občanom. Potom ho však ohovoria, že má v obchode nafajčené. Nakoniec, pred krachom, sa zavrie do obchodu a obesí sa.
iii. Přivědla žebráka na mizinu
-
Pan Vojtíšek je žobrák, ktorý i tak vedie poriadny život a ľudia ho majú radi a radi mu i dávajú jedlo. Raz mu „Baba miliónová“ ponúkne z vypočítavosti sobáš. On nesúhlasí, lebo vidí ako to je. Ona ho poohovára, že má veľa majetku a ľudia ho odvrhnú. Opustený odchádza a umiera -zamrzol v zime.
iv. Hastrman
-
Pán Rybář zbieral rôzne kamienky, o ktorých si myslel, že sú cenné. Dal si ich oceniť, ale zistil, že sú úplne bezcenné. Je z toho smutný/nešťastný a všetky povyhadzuje. Lenže prišiel za ním známy a povedal mu, že tým pokladom pre Malú Stranu je on sám.
-
koniec je otvorený -Hastrman plače a smúti
v. Doktor Kazisvět
-
Pán Heribert, bol lekár, ale nikdy nikoho neliečil. Nezapadol a ani sa nesnažil zapadnúť medzi ľudí. I keď boli k nemu dobrý, stránil sa ich. Raz na pohrebe, keď spadla a otvorila sa truhla, pán Heribert zistil, že ten vnútri nie je mŕtvy. Vzal ho na liečenie domov. Najskôr mu nikto neveril -volali ho Kazisvet. Nakoniec aj tak sa stránil ľudí.
vi. Vzťah k téze
-
pre Čechy typický rozvoj -do popredia sa dostáva buržoázna vrstva
-
Malá Strana štyridsiatych a päťdesiatych rokoch devätnásteho storočia, starobylá časť Prahy
-
sociálny systém, rozvrstvenie a fungovanie
-
predmetom Nerudovho zosmiešňovania a kritiky sa stáva každé obmedzovanie človeka v jeho prirodzenosti, v jeho ľudskej dôstojnosti , ale i každá dôstojnosť, ktorá je založená len na majetku, privilegovanom postavení, na pretvárke, na byrokratickej nadradenosti
-
-Hastrman, Privedla žebráka na mizinu a Doktor Kazisvět -pokrytci, ktorých charakter, hodnotový rebríček a vzťah k ľuďom v okolí je vymodelovaný ich vzťahom k peniazom.
-
Pán Rybár- odkryl príčinu úcty a rešpektu obyvateľov Malej Strany - údajný rozprávkový majetok starého pána ; aj samotný pán Rybár uveril, že práve majetok je meradlom ľudskej lásky a že bez drahokamov nemá pre svojich príbuzných žiadnu hodnotu
-
mamonárstvom sa riadila aj „baba miliónová“, ktorá bola presvedčená, že ak získa pána Vojtíška, príde aj k nejakej troške peňazí a tak aj k výnimočnému postaveniu aké mal pán Vojtíšek medzi žobrákmi na Malej Strane
-
chamtivosť opantala i príbuzných a známych radcu Scheplera v poviedke Doktor Kazisvět. Hoci išli na pohreb, nesmútili za radcom, ba práve naopak, jeho manželka myslela na nový život, ktorý ju čakal a tí, na ktorých si pán radca spomenul v závete uvažovali, ako s peniazmi naložiť. Neboli ani schopní ukryť svoje rozčarovanie, keď pán Heribert – doktor Kazisvět zistil, že pán radca je stále živý. „Pani radcová chtěla z kočára ven, ale zamdlela. Radost múže někdy i usmrtiť.“
-
poukazuje vo svojich poviedkach i na predsudky a konzervatívnosť „Malostrančanov“
-
príkladom povrchnosti ľudskej spoločnosti, ktorá sa bráni novotám, pridŕža sa starých návykov, odmieta ich relevantnosť prehodnotiť, a čo je najhoršie, spôsobuje tak ľudské nešťastie, ktoré viedlo v poviedke Jak si pán Vořel nakouřil pěnovku až k smrti.
-
závisť a samoľúbosť, ktoré si vždy nájdu spôsob ako narušiť priateľské vzťahy a sú typickými pre intrigánov.
-
„Baba miliónová“ začala šíriť nepravdivé reči o obrovskom majetku pána Vojtíška, pretože mu nedomohla odpustiť, že neprijal jej ponuku na sobáš
-
za srdečné privítanie slečny Poldínky v obchode pána Vorla boli klebety, ktoré opisovali zadymený a neudržiavaný krám
-
medziľudské vzťahy, ktoré boli poznačené ľahostajnosťou ľudí k osudu druhého a ich sklonu ihneď uveriť klebetám
-
kritizoval „dobrých malostranských susedov“ , nevšímavých k trápeniu iných, hoci boli často jeho príčinou
-
jednoduchšie uveriť klebetám o jeho zanedbanom obchode a viac sa ním nezapodievať -plytkosť v medziľudských vzťahoch
-
odkrýva pravú tvár pražskej Malej Strany – zobrazenie psychiky ľudí patriacich k nižšej vrstve (Vojtíšek) a takých, ktorých malostranská spoločnosť z rôznych dôvodov vyradila zo svojich kruhov (pán Vořel, doktor Kazisvět)
-
autor poukazuje na krutosť malomeštiackej spoločnosti
-
vládnu tu majetkové záujmy, prospechárstvo, pokrytectvo, závisť a nevšímavosť
-
napohľad priateľské medziľudské vzťahy majú veľmi slabý základ a preto nie sú schopné odolať sile malomeštiackych záujmov a intrigánstvu
