Janko Jesenský

                    i.        Životopis a tvorba


          z národne uvedomelej zemianskej rodiny


          samostatný advokát.


          musel narukovať, bol uväznení a obvinený z vlastizrady – podarilo prejsť do ruského zajatia.


          v Rusku bol zvolený za podpredsedu odbočky Československej národnej rady


          období rýchleho priemyselného rozvoja a ekonomických zmien


          slovenská literárna moderna


          knihy poézie Verše I, Verše II a Po


          poézia aktuálneho spoločenského a politického významu


          zbierky Proti noci, Na zlobu dňa I a Reflexie


          ostro kritizovali fašizmus a politickú situáciu na Slovensku Čierne dni, Na zlobu dňa II a Jesenný kvet.


          písal anekdoty, neskôr poviedky a novely – prozaická zbierka mala názov Malomestské rozprávky


          humorné, satirické, i diela,


          dvojzväzkový román Demokrati -„o paradoxoch citu a rozumu alebo intelektu a majetku


          prekladateľ

                  ii.        Štvorylka


          V meste sa chystá zábava. Olinka sľúbi podsudcovi Bránickému všetky tance. Lenže do mesta prišli vojaci a tí sa stali hlavnou atrakciou -páni spomínali na vojnu a dámy boli ohúrené uniformami. Prišiel bál. Olinka, tak isto ako iné slečny, dala prednosť oficierom. Urazení páni odchádzajú do baru. Lenže vtedy sa ozval alarm a vojaci museli odísť. Pre dámy, ktoré ostali na parkete samé, to znamenalo hanbu.

                iii.        Pani Rafiková


          Serafína Rafiková je tá najväčšia klebetnica. U pani Vrabcovej sa dozvedela o novom advokátovi pani Malinovej. Vyberie sa teda ku nej a tam ohovorí Vrabcovú. Vyzvedá sa na advokáta. Keď odtiaľ odíde, všade ho ohovára.Ľudia ho začnú považovať za bezcharakterného smilníka. Mladý advokát však príde do mesta a chodí po návštevách. Tu sa dozvedá nepravdivé klebety o Malinovej -ide k nej a všetko jej povie. Rafiková tvrdí, že jej dcéra odmietla ponuku na sobáš od advokáta. Keď príde večer domov, Milku (dcéru) už nenájde. Zistí, že ušla s učiteľom francúžštiny.

                  iv.        Slnečný kúpeľ


          Notár Škorec, zverolekár Papst a lekár Edut sú vážení občania. Každe dopoludnie sa chodia kúpať k jazeru. Sdliak Jakub vidí týchto troch mužov ako cvičia a pomyslí si, že sú to tí traja blázni, čo ušli. Začne šíriť klebetu. Celé mesto sa zhŕkne na kopci s povrazmi na zviazanie. Richtár ich však spozná a vynadá Jakubovi. Páni sa vezú domov na koči.

                    v.        Večera


          K advokátovi Čuridovi príde pán Škreň a tvrdí, že sa chce dať rozviesť so svojou ženou, ktorá si už neplní svoje povinnosti. Zanedbáva dcéru i muža. Keďže nebola schopná nič uvariť, dcérini pytači odchádzali hladní -už sa nevrátili. Znova sa blíži deň, keď má prísť pytač. Advokát pošle úradný list, že ak nenavarí, manžel sa s ňou rozvedie. Ona sa zľakne a navarí

                  vi.        Vzťah k téze


          v prostredí slovenského malomesta „Jeho kritika spoločnosti, z ktorej sám pochádzal, je preto taká pôsobivá, lebo je autentická


          prínos nespočíva však len v novom prostredí, kde sa dej odohráva, ale i v spôsobe zobrazenia života spoločnosti v ňom „analytikom a psychológom malomestského človeka“ -vykreslenie spoločnosti využíval najmä karikatúru a ostrú satiru..


          vysmial sväté veci meštiaka – pokryteckú lásku, ktorá sa stala iba kepienkom peňažných záujmov, prehnané a prázdne vlastenčenie; strhával masku všetkému nepravému, strojenému, neprirodzenému


          ľudia, ktorí sa dajú ľahko ohúriť a veľmi intenzívne prežívajú akúkoľvek spoločenskú udalosť, či je to nový advokát v meste, maškarný bál alebo príchod vojakov


          satirický a zároveň satirický pohľad na spoločnosť, v ktorej spoločenský život neurčuje skutočná vrstva inteligencie, ako by sa dalo očakávať od mestského prostredia, ale unudené, hlúpe a prázdne malomeštiacke paničky a úradníčkovia, ktorí sa sami pokladajú za intelektuálov a opájajú sa pocitom vlastnej výnimočnosti


          sú tu prázdni malomeštiaci, ktorí svojimi intrigami alebo ľahkovážnym šírením klebiet ovplyvňujú životy iných ľudí


          Jesenského malomesto, je prostredie, kde každý o každom všetko vie a čo nevie, to si domyslí


          klebety ohrozujú vzťahy medzi ľuďmi a fungujú ako dvojsečný meč, nielenže dokážu veľmi ovplyvniť životy tých, ktorí sa stanu ich obeťami ale často majú negatívny dopad i na tých, ktorí ich splietajú.


          Pani Serafína Rafiková– do očí je milá a za chrbtom každého ohovorí; keď sa dozvie, že do mesta prišiel advokát Brveník, skvelý adept na Miluškinho ženícha, ihneď rozhodí svoju intrigánsku sieť a začne sa kolotoč klebiet. Svojim neustálym ohováraním takmer zničí perspektívny vzťah advokáta a jeho starej lásky slečny Malinovej, s ktorou sa kedysi mali radi. 


          Pani Rafiková: autor poukazuje aj na to, aké vplyv má takéto prostredie na vzťahy v rodine; Rafiková, ktorá za svoj pohodlný život môže byť vďačná najmä svojmu manželovi, podsudcovi, si ho vôbec neváži, práve naopak, vždy ho napomína a diriguje


          z Milušky sa stáva rozmaznaná a plytká veľkopanská slečinka, ktorá by sa pravdepodobne o niekoľko rokov úplne podobala pani Rafikovej


          netrápi ju strach o dcéru ale predstava, že sa takto pokorená a zahanbená má ukázať na verejnosti.


          Večera -autor sa v oboch poviedkach ostro vysmieva z „mestských cipušiek“, ktoré za svojimi nóbl spôsobmi ukrývajú len prázdnotu a hlúposť


          povrchnosť a plytkosť nielen v rodičovských vzťahoch, ale i v citoch medzi dvoma mladými ľuďmi


          Štvorylka– povrchnosť vzťahov úzko súvisí s ďalšou charakteristikou malomešťanov, ktorou je jednoduchosť akou sa dajú ohúriť; Škereň žiada najmä, aby list bol skutočným úradným listom, pretože len takýto bude mať účinok na jeho ženu


          kritizuje aj podlízavosť a dvojtvárnosť, ktoré zohrávajú veľmi dôležitú úlohu vo vytváraní pokryteckých vzťahov


          vlastnosti príznačné pre všetky „panie podsudcové i panie sudcové, ale napríklad i pre richtára v Slnečnom kúpeli, ktorý sa najprv chystal dať zlapať „bláznov“ kopajúcich sa v jazere, ale hneď ako zistil, že „blázni“ boli v skutočnosti notár, doktor a zverolekár, hneď sa jeho správanie zmenilo a srdečnosť, ba až servilnosť k „bláznom“ z neho priam sálala.


          Malomestské rozprávky sú dokonalým obrazom malomeštiackej spoločnosti, „kde sa malosť bije s hlúposťou kde vládnu tu klebety, neopodstatnená pýcha, faloš, klamstvo, egoizmus a túžba po lepšom spoločenskom postavení, ukryté za pokryteckou zdvorilosťou a vznešenými spôsobmi


          úprimnosť je veľmi zriedkavá