Jaroslava Blažková

                    i.        Životopis a tvorba


          pracovala v rozhlase a v redakcii denníka Smena – z politických dôvodov prepustená.


          1968 emigrovala s rodinou do Kanady


          prozaička, autorka kníh pre deti i publicistka


          súbor próz Nylonový mesiac (1961).


          zbierka poviedok Jahniatko a grandi (1964)


          román Môj skvelý brat Robinson- príbeh dvoch povahovo odlišných bratov uchádzajúcich sa o priazeň svojej rovesníčky.


          literatúra pre deti – Tóno, ja a mravce, Ostrov kapitána Haršara


          každodenné problémy dospievajúcej mládeže ale i dospelých, humor i sebairónia


          prirovnávaná k F. Saganovej

                  ii.        Nylonový mesiac


          Andrej, mladý architekt, sa stretne s Vandou. Stretajú sa často. Kvôli Vande sa rozíde s Drahou, pretože už necíti k nej lásku. Nemajú sa kde stretávať, a tak ju Andrej pozve do Smokovca. Tu Vanda zistí, že aj Andrej je len nudný obyčajný muž. Rozíde sa s ním -Andrej je ranený, lebo ju miluje -už vie ako sa cítila Draha.


          mestská tematika -problémy veľkomesta

                iii.        Vzťah k téze


          takmer úplne absentuje zmienka o politickej situácii


          život v Bratislave v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch


          civilizovanie slovenskej literatúry svojej doby.


          „Bratislava, ponáhľajúca sa, preplnená. Riečisko kočíkov, áut, nákupných tašiek, fronty na Večerník. Blikanie neónov vypadnutými písmenami, trúbenie a cenganie, otázky detí, preplnenej električky, dunenie bagra, valiaceho sa ako ukonaný slon. Ľudia s klobúkmi bojujúci s večným vetrom, ľudia rozjarení voľným večerom. Bratislava.“


          rytmus a pulz veľkomesta sa priamo odrážajú vo vzťahoch a spôsobe života hlavných hrdinov


          Draha -Andrej -Vanda: Andrej má za sebou mnoho ľúbostných dobrodružstiev, nerád sa nudí, nechce sa viazať a jeho vzťahy boli zatiaľ vždy len krátkodobým flirtom. Hoci s Drahou sa stretáva už štyri roky, mal medzitým aj zopár iných krátkodobých známostí. Draha pre neho neznamená takmer nič, unavuje ho a dokonca sa mu až protiví svojou „psou“ zaľúbenosťou a oddanosťou k nemu.


          z jeho dynamického rámca sa Draha vymyká, pracuje ako zdravotná sestra a z nemocnice prichádza mnohokrát veľmi unavená. Hoci si v nemocnici zvykla prizerať sa na ľudské utrpenie, vo svojom vnútri je naďalej veľmi citlivá


          na rozdiel od Andreja túži po manželskej láske a vlastnej rodine 


          je do Andreja tak veľmi zaľúbená, že sama pred sebou
   ospravedlňuje jeho romániky a hoci vie, že Andrej nie je typ na ženenie, nedokáže sa od neho odpútať. Úplne stráca sebaúctu a vo všetkom sa prispôsobuje Andrejovi, nestará sa veľmi o svoj zovňajšok, ale keď jej raz Andrej pochváli jedny šaty, oblečie si ich pri každej príležitosti, keď sú spolu. Práve kvôli tejto prispôsobivosti, oddanosti, ktorá hraničí až s poníženosťou Andreja stráca. On túži po vzrušení a dobrodružstve, ale Draha mu ponúka len stereotyp, ktorý ho rozčuľuje a záväzky, po ktorých netúži.


          Andrejovi, v žilách pulzuje tep veľkomesta


          protikladne pôsobí s porovnaním s Drahou Vanda.-„hrdzavá“ – Vanda sa narodila pre život vo veľkomeste. Má rada ruch, zmenu, dobrodružnosť. Sála z nej sviežosť a živelnosť, ktorá korešponduje s ruchom Bratislavy, jej spontánnosť ostro kontrastuje s nie veľmi modernou Drahou, a práve to k nej Andreja priťahuje.


          Vanda i Andrej hľadajú dobrodružstvá, majú radi zmenu a nezávislosť, a práve na tomto je založený ich vzťah, ktorý rýchlo prerastie do milostného pomeru


          Andrej zistí, že sa do Vandy zaľúbil, a že mu už nestačí krátky flirt. Vandu začne Andrej nudiť, „Už vedela odkiaľ vyrástol jej nepokoj. Andrej bol príjemný, chvíle samoty boli intímne a búrlivé, ich vzťah sa vyvíjal logicky. Všetko, ako čakala. Všetko zodpovedalo jej predstavám. A ona potrebovala neočakávanosť. Ako soľ.“


          Andrej ostáva sám a až teraz dokáže pochopiť Drahu.


          trojuholník úzko súvisí a odráža vplyv prostredia na vzťahy medzi ľuďmi


          epizodická postava Vevericu. Je to žena, s ktorou sa Andrej stýka, keď sa chce uvoľniť a odreagovať. Vyhovuje mu nezáväznosť a páči sa mu pohodlie, vaňa s teplou vaňou, ktoré mu Veverica ponúka. Veverica sa ho nikdy na nič nepýta, ani od neho nič nežiada. Hoci spolu strávili mnoho nocí, existuje medzi nimi určitá anonymita, ktorú sa ani jeden z nich nesnaží odbúrať. Postava Veverice bola jednou z prvých svojho druhu a patrila výlučne k prostrediu veľkomesta. 


          doktor Paštinský – Andrejovým kolegom a pracuje vo firme ako právnik; jeho zamestnanie však vôbec nekorešponduje s jeho vystupovaním


          nie je priebojný, ani ctižiadostivý, práve naopak pridržiava sa starých zásad a kvôli tejto svojej konzervatívnosti sa cíti medzi kolegami ako osamotený.


          v jeho rodine platia takisto zastaralé zásady, manželka sa k nemu vždy správa s rešpektom a od syna vyžaduje poslušnosť a úctu, a preto si s ním nerozumie. Chýba medzi nimi komunikácia. Namiesto toho, aby sa so synom porozprával, radšej ho poučuje a mentoruje, ale syn sa mu tak len viac a viac odcudzuje


          dochádza tu k zrážke stereotypu a jednotvárnosti s túžbou po zábave, po niečom novom, čo pre syna predstavuje farebný televízor, na ktorý sa chodí pozerať vždy, keď rodičom povie, že ide na kurz nemčiny. Práve bariéra medzi otcom a synom ho núti ku klamstvu


          problémy v rodine– vzťah Andreja a jeho matky. „Chce jej povedať, že má dievča, že by s ním bo, rád osamote, že sa možno… A tiež pochopil, že by bol spravil chybu. Matka by mu nemohla rozumieť. Spýtala by sa, z akej je Vanda rodiny alebo či je pobožná.“ -ich názory a svety sú nezlučiteľné.


          umelé vzťahy- medzi členmi rodiny Drahinej sestry- Draha dá prednosť službe v nemocnici, pred Vianocami strávenými so sestrou, je manželom a deťmi, pretože si uvedomuje, že im na nej v skutočnosti vôbec nezáleží a jediné, čo by sa jej od nich dostalo, by boli pripomienky, že ešte stále nie je vydatá, hoci na to už vek má. 


          rezervovanosť medzi ľuďmi vo veľkomeste


          ľudia v Bratislave sa o seba navzájom veľmi nezaujímajú, napriek tomu, že žijú vedľa seba


          odstup je veľmi zreteľný i vo vzťahoch na pracovisku, kde sa ľudia stránia akejkoľvek možnej familiárnosti


          zobrazuje aj pokrytectvo, alibizmus a prospechárstvo, ktoré medzi spolupracovníkmi vládlo.


          dve skupiny: 1. život vo veľkomeste vyhovuje -rýchle životné tempo, vzrušenie, objavovanie extravagantnosti, nezávislosť a zmena (Veverica, Vanda, Paštinského syn a spočiatku i Andrej) 2. reprezentanti starých hodnôt, šťastie vidia v dlhodobom vzťahu a boja sa zmien a nerozumejú im (Draha, doktor Paštinský, Andrejova matka)