Jean-Paul Sartre

                    i.        Životopis a tvorba


          pochádza z buržoáznej rodiny; záujem o literatúru už od detstva


          zaujímajú ho filozofi ako Heidegger, Hegel; nastavuje zrkadlo dobe


          píše zbierky poviedok Múr, knihy Hnus, Nevoľnosť, filozofické spisy Bytie a ničota, Existencializmus je humanizmus, eseje a úvahy, divadelné hry Muchy, Nepochovaní mŕtvi, Diabol a pánboh


          1964 – neprijal Nobelovu cenu

                  ii.        Dielo

a)
      
Múr


          V spoločnej cele sa stretnú traja ľudia odsúdení na smrť. Čakajú na smrť spolu a však i tak sami. Každý sa vyrovnáva s týmto faktom sám. Pozoruje ich pritom belgický lekár. Ráno zastrelia dvoch z nich, Juana a Toma. Pablo Ibbieta je predvolaný k výsluchu, kde za záchranu života musí prezradiť svojho veliteľa. Nemá ho rád, avšak i tak nezradí a len tak povie, že je na cintoríne. Pabla však prepustia a ráno zistí, že on sa skutočne na cintoríne schovával.


          analýza života -odpovede na otázky „Kto som?“, „Načo som tu?“, „Aký zmysel má ľudský život?“


          na začiatku sa všetci traja vnímajú ako ľudia, ktorým už ostáva len jedna noc života – je im ľúto za životom


          rôzne vysporiadanie s otázkou smrti


          Tom: zabúda rozprávaním – odvádza pozornosť, snaží sa „zahovoriť smrť“; reaguje fyzicky – pomočí sa


          Juan: narieka nad strateným životom, apatický voči ostatným, vidí len krivdu, rozľútostený- >sebaľútosť


          Pablo Ibbieta je existencialista- skúma spoluväzňov – nechce byť s nimi, lebo mu svojou úbohosťou a žiaľom pripomínajú smrť; on chce ostať „čistý“ – nechce nariekať, ale prijať smrť takú aká je


          strata ceny života – ostatní sú menej – „sú odporní vo svojej úbohosti“


          vplyv trestu smrti na psychiku ľudí – Juan


          absurdita – Pablo vyzradí miesto, kde revolucionár iste nie je, ale on sa tam skrýval – Pabla oslobodia

b)
      
Herostrátos


          Paul Hilbert je úradníček, ktorý neznáša ľudí. Opovrhuje nimi a nerád sa s nimi stretáva. Je až natoľko zhnusený, že si kúpi zbraň a rozhodne sa urobiť niečo veľké podľa vzoru Herostráta, ktorý zapálil v antike chrám, aby sa zapísal do dejín. Chce zabiť a potom spáchať samovraždu. Avšak nakoniec len postrelí človeka a nie je schopný zabiť ani len seba. Vzdá sa.


          hovorí o slobode rozhodnutia sa – previazaná na následky, o ktorých neuvažoval


          nebol schopný zabiť sa – obavy a strach – ľahšia alternatíva slobody voľby

                iii.        Vzťah k téze

a)
      
Múr


          Pablo Ibbieta – existencialistický hrdina – sám v spoločnosti ostatných


          spočiatku sympatizuje s ostatnými, potom sa mu zhnusia – pohŕda nimi – cíti smrť inak a taktiež ju inak prijíma


          „len ostať čistý“ – nevie so spoluväzňami súcitiť, preto nimi opovrhuje – hnusia sa mu ich výlevy ľútosti


          premieta si predošlý život – všetko bolo zbytočné – nič nemalo cenu, dokonca ani milá, revolúcia, priatelia – v tesnej blízkosti smrti človek vidí všetko v inom svetle a začína chápať; „nechtěl jsem umřít jako zvíře, chtěl jsem pochopit!“


          sám – chce byť sám – volí si vlastnú záchranu – odmieta strach a príjme smrť – je jedno kedy príde, pretože na čase nezáleží – všetko je zbytočné (!); „Když jsme stratili iluzi věčnosti, je úplně stejné čekat několik hodin nebo několik let. Už mi po jisté stránce na ničem nezáleželo.“


          úzkosť, ktorá ho sprevádza ho núti vybrať si slobodne – volí si smrť – (zákl. existencializmu)


          svojou tvrdohlavosťou sa odcudzil iným – vedome si stavia múr, ktorý ho delí od ostatných


          hnusí sa mu Concha, jeho milá, hnusia sa mu ostatný „úbožiaci“, hnusí sa mu i vlastné telo


          MÚR – hmotný, deliaci väzňov od slobody; ten, ktorý bráni v ústupe dozadu pred popravou (môžu cúvať, ale len po hranicu medzi životom a smrťou); nehmotný – vedome stavaný medzi väzňami; ten medzi živými a mŕtvymi (doktor a väzni)

b)
      
Herostrátos


          Paul Hilbert:„Ľudí musí vidieť človek zhora“ -stráni sa ich, pohŕda nimi, nenávidí ich, cíti voči nim hnus


          dobrovoľne sa odcudzil – tiež si postavil neprekonateľný múr


          zvolená samota – ľudí považuje za nepriateľov ->vyšinutosť – kúpi si revolver a v ňom cíti istotu


          vyhrotí sa to tým, že chce zavraždiť niekoľkých ľudí, a potom seba


          v osudnom dni prichádza k zisteniu „prečo mám zabíjať všetkých tých ľudí, ktorí sú už mŕtvi?“ – pochybuje o sebe i o ľuďoch – je ovládaný citmi a pudmi


          medzi ľuďmi sa dusí – neznáša ich


          sexuálny styk sa mu zdá nečistý, pri podávaní rúk si ponecháva rukavice


          Herostrátos – sláva za odsúdeniahodný čin – vzor – morálna zvrátenosť