-
          „Niet radosti zo života bez zúfalstva z neho.“ A.Camus

-
          literatúra osamotenia človeka – priepasti medzi ľuďmi

II.
                   Smery

a)
       Existencializmus (po 1945) – Jean-Paul Sartre, Albert Camus

-
          existentia – bytie, jestvovanie

-
          o ľudskej existencii a existenciálnych skúsenostiach – vlastné zážitky, nálady, pocity, psychologické reakcie ľudskej existencie na svet – subjektivita a individualizmus

-
          jedinec si musí zvoliť svoju vlastnú cestu bez pomoci všeobecných objektívnych noriem – skúmanie zmyslu života a sloboda voľby

-
          absurdita života – život nemá zmysel, veď speje k smrti – hraničné situácie

-
          city a pudy – pesimizmus, smútok, beznádej a dezilúzia, zbytočnosť bezperspektívnosť, ničota, úzkosť

-
          Nihilizmus - vedomé odmietanie všetkých pozitívnych cieľov, budúcnosti

-
          Ničota – bezvýznamnosť, stav nebytia, prázdnoty

-
          hlavné postavy nemajú finančné problémy, a predsa si nemôžu nájsť v spoločnosti miesto – iracionálnosť

-
          ateistický (popiera Boha a prehlasuje plnú moc jedinca nad sebou samým) a náboženský (Boh je niečo, čo tu je a určuje všetko – celú existenciu)

b)
       Slovenská medzivojnová próza – sociálno-psychologický realizmus (1918 -1945) – J.C.Hronský

-
          vychádza z realistického pohľadu, ale na prvom mieste je duša a psychika človeka

-
          všímajú si obyčajných ľudí v dedinskom prostredí- ukáže sa ich mravná hodnota

-
          sociálna tematika – vplyv expresionizmu a lyriky

c)
        Poetizmus (medzi sv. vojnami) – J.Wolker

-
          vzniklo z avantgardy Devětsil

-
          poetické stvárňovanie skutočnosti – snaha zbaviť sa ideológie

-
          nerieši spoločenské problémy – zdôraznenie pohľadu na život radostnými očami

-
          využívajú Fantáziu, Sen, exotické témy, imagináciu = obrazotvornosť

-
          básnik má byť akrobatom a žonglérom so slovami – písanie nemá byť zamestnaním – musí ísť zvnútra

                    i.        Životopis a tvorba

-
          pochádza z buržoáznej rodiny; záujem o literatúru už od detstva

-
          zaujímajú ho filozofi ako Heidegger, Hegel; nastavuje zrkadlo dobe

-
          píše zbierky poviedok Múr, knihy Hnus, Nevoľnosť, filozofické spisy Bytie a ničota, Existencializmus je humanizmus, eseje a úvahy, divadelné hry Muchy, Nepochovaní mŕtvi, Diabol a pánboh

-
          1964 – neprijal Nobelovu cenu

                  ii.        Dielo

a)
       Múr

-
          V spoločnej cele sa stretnú traja ľudia odsúdení na smrť. Čakajú na smrť spolu a však i tak sami. Každý sa vyrovnáva s týmto faktom sám. Pozoruje ich pritom belgický lekár. Ráno zastrelia dvoch z nich, Juana a Toma. Pablo Ibbieta je predvolaný k výsluchu, kde za záchranu života musí prezradiť svojho veliteľa. Nemá ho rád, avšak i tak nezradí a len tak povie, že je na cintoríne. Pabla však prepustia a ráno zistí, že on sa skutočne na cintoríne schovával.

-
          analýza života -odpovede na otázky „Kto som?“, „Načo som tu?“, „Aký zmysel má ľudský život?“

-
          na začiatku sa všetci traja vnímajú ako ľudia, ktorým už ostáva len jedna noc života – je im ľúto za životom

-
          rôzne vysporiadanie s otázkou smrti

-
          Tom: zabúda rozprávaním – odvádza pozornosť, snaží sa „zahovoriť smrť“; reaguje fyzicky – pomočí sa

-
          Juan: narieka nad strateným životom, apatický voči ostatným, vidí len krivdu, rozľútostený- >sebaľútosť

-
          Pablo Ibbieta je existencialista- skúma spoluväzňov – nechce byť s nimi, lebo mu svojou úbohosťou a žiaľom pripomínajú smrť; on chce ostať „čistý“ – nechce nariekať, ale prijať smrť takú aká je

-
          strata ceny života – ostatní sú menej – „sú odporní vo svojej úbohosti“

-
          vplyv trestu smrti na psychiku ľudí – Juan

-
          absurdita – Pablo vyzradí miesto, kde revolucionár iste nie je, ale on sa tam skrýval – Pabla oslobodia

b)
       Herostrátos

-
          Paul Hilbert je úradníček, ktorý neznáša ľudí. Opovrhuje nimi a nerád sa s nimi stretáva. Je až natoľko zhnusený, že si kúpi zbraň a rozhodne sa urobiť niečo veľké podľa vzoru Herostráta, ktorý zapálil v antike chrám, aby sa zapísal do dejín. Chce zabiť a potom spáchať samovraždu. Avšak nakoniec len postrelí človeka a nie je schopný zabiť ani len seba. Vzdá sa.

-
          hovorí o slobode rozhodnutia sa – previazaná na následky, o ktorých neuvažoval

-
          nebol schopný zabiť sa – obavy a strach – ľahšia alternatíva slobody voľby

                iii.        Vzťah k téze

a)
       Múr

-
          Pablo Ibbieta – existencialistický hrdina – sám v spoločnosti ostatných

-
          spočiatku sympatizuje s ostatnými, potom sa mu zhnusia – pohŕda nimi – cíti smrť inak a taktiež ju inak prijíma

-
          „len ostať čistý“ – nevie so spoluväzňami súcitiť, preto nimi opovrhuje – hnusia sa mu ich výlevy ľútosti

-
          premieta si predošlý život – všetko bolo zbytočné – nič nemalo cenu, dokonca ani milá, revolúcia, priatelia – v tesnej blízkosti smrti človek vidí všetko v inom svetle a začína chápať; „nechtěl jsem umřít jako zvíře, chtěl jsem pochopit!“

-
          sám – chce byť sám – volí si vlastnú záchranu – odmieta strach a príjme smrť – je jedno kedy príde, pretože na čase nezáleží – všetko je zbytočné (!); „Když jsme stratili iluzi věčnosti, je úplně stejné čekat několik hodin nebo několik let. Už mi po jisté stránce na ničem nezáleželo.“

-
          úzkosť, ktorá ho sprevádza ho núti vybrať si slobodne – volí si smrť – (zákl. existencializmu)

-
          svojou tvrdohlavosťou sa odcudzil iným – vedome si stavia múr, ktorý ho delí od ostatných

-
          hnusí sa mu Concha, jeho milá, hnusia sa mu ostatný „úbožiaci“, hnusí sa mu i vlastné telo

-
          MÚR – hmotný, deliaci väzňov od slobody; ten, ktorý bráni v ústupe dozadu pred popravou (môžu cúvať, ale len po hranicu medzi životom a smrťou); nehmotný – vedome stavaný medzi väzňami; ten medzi živými a mŕtvymi (doktor a väzni)

b)
       Herostrátos

-
          Paul Hilbert:„Ľudí musí vidieť človek zhora“ -stráni sa ich, pohŕda nimi, nenávidí ich, cíti voči nim hnus

-
          dobrovoľne sa odcudzil – tiež si postavil neprekonateľný múr

-
          zvolená samota – ľudí považuje za nepriateľov ->vyšinutosť – kúpi si revolver a v ňom cíti istotu

-
          vyhrotí sa to tým, že chce zavraždiť niekoľkých ľudí, a potom seba

-
          v osudnom dni prichádza k zisteniu „prečo mám zabíjať všetkých tých ľudí, ktorí sú už mŕtvi?“ – pochybuje o sebe i o ľuďoch – je ovládaný citmi a pudmi

-
          medzi ľuďmi sa dusí – neznáša ich

-
          sexuálny styk sa mu zdá nečistý, pri podávaní rúk si ponecháva rukavice

-
          Herostrátos – sláva za odsúdeniahodný čin – vzor – morálna zvrátenosť

                    i.        Životopis a tvorba

-
      z robotníckej triedy – člen komunistickej strany- neskôr antikomunista

-
      protipól Sartra – myšlienkový rozchod

-
      1957 – Nobelova cena – zomrel pri autohavárii

-
      dráma Caligula, esej Mýtus o Syzifovi – aj syzifovské úsilie môže byť úspešné, filozofické spisy, eseje, Cudzinec, Človek, ktorý sa búri

-
      charakter tvorby: absurdita, revolta, exil

-
      protest proti všetkému, čo človeka ničí a čo je absurdné

                  ii.        Dielo

a)Mýtus o Syzifovi

-
          „Búrim sa, teda som…“ - napriek absurdite a namáhavosti života, treba zaň bojovať

-
          východisko nie je ani v smrti, ani v samovražde, ani v Bohovi, ale v revolte

-
          analýza človeka, vracajúceho sa po balvan dole

-
          človek si uvedomuje absurditu: „Absurdita má len dovtedy zmysel, pokiaľ sa s ňou nezmierime.“

-
          revolta – ľudský skutok, čin, pomoc – prejav slobodného človeka, ktorý však nevrcholí v dokonalom pocite šťastia ->jediným šťastím je pochopenie absurdity

b)Mor

-
          V mestečku Oran, kde žijú znudený a zabehaný ľudia, začnú kapať krysy. Je ich nekonečne veľa, ale ľudia tomu neprikladajú význam. Potom však vypukne morová nákaza aj medzi ľuďmi – Oran sa izoluje od zbytku sveta karanténou. Až teraz sa ukáže niekoľko typov ľudí, ktorí buď chcú újsť za každú cenu, snažia sa pomáhať zo všetkých síl, alebo dokonca sa z moru tešia. Mor je nakoniec zažehnaný a ľudia sa tešia. Hlavný hrdina, dr.Rieux, ktorý po celý čas pomáhal iným vyslovuje obavy, že mor sa ešte vráti.

-
      rôzne typy postáv podľa smerov

-
      „fiktívna kronika“

-
      poukazuje na to dobré v ľuďoch – „V ľuďoch je viac vecí hodných obdivu ako pohŕdania“ – určitá solidarita, symbióza, spolupráca – boj, revolta – spájanie ľudí v najťažšej situácii

                iii.        Vzťah k téze

-
      mor – to je zlo a akákoľvek obrana je márna. Bolo, je a bude – symbol zla (pýcha, fašizmus, nevšímavosť…)

-
          každý nosíme vnútorný mor v sebe – nikto nie je imúnny – pokrivenie charakterov

-
          Cottard: sebeckosť a neľudskosť – teší sa z moru – kolaborant smrti – jediný, komu mor vyhovuje

-
          je sám a sám aj ostať chce – vyčlenený zo spoločnosti

-
          naberá istotu – verí, že jeho mor nezastihne – čierny obchod, hýrenie a hazard…

-
          nedokáže a ani nechce sa zaradiť medzi ľudí – stavia si herostrátovský múr

-
          pri ústupe moru stráca istotu, zatvorí sa doma, izoluje sa

-
          vo všetkých ľuďoch videl udavačov, a preto staval múr

-
          kňaz Paneloux: zaslepenec – brzdí rozvoj a robí ho konzervatívnym

-
          odovzdáva sa osudu – Božiemu trestu, ale vyčleňuje sa: „Vy ste si to zaslúžili, vás stretlo nešťastie.“

-
          vnútorný mor – slepá viera, ktorá neumožňovala meniť veci – fanatickosť – odmieta pomáhať

-
          až pri smrti malého chlapca zistí, že musí pomáhať =>zmena, i keď stále verí na Boží osud

-
          novinár Rambert: nedobrovoľne uväznený v Orane – snaží sa újsť, lebo „tam nepatrí“ – dvojnásobný cudzinec

-
          nezaujíma ho, čo s deje – je individualista – nezaujíma ho „nezmyselné hrdinstvo“ doktora Rieuxa

-
          všetko, čo robili, bolo pre neho nezmyselné – prečo sa nestarali o seba?

-
          zistí však, že i Rieux má manželku v cudzine a pritom bojuje za ľudské životy – už nie je sám

-
          „Človek sa má predsa-len hanbiť, ak má byť šťastný sám“ – zanechá úteky a tiež pomáha

-
          doktor Rieux: aktívny humanizmus; neváha zapojiť sa do boja proti chorobe =>absurdnosť: bojuje a nevie ako

-
          „Mne záleží na tom, byť človekom“ – syzifovská revolta – bojuje za ľudí a ani nepozná liek

-
          ako lekár ma pocit, že zlyháva a cíti sa nepotrebný, bezmocný -nerezignuje však „Privyknúť si na zúfalstvo je horšie než zúfalstvo samo!“

-
          paradoxne, keď všetkým pomáhal, ostal sám – zomrela mu manželka i priateľ Tarrou

-
          on je autorom tejto kroniky – aby sa ľudia poučili a už nikdy neboli ľahostajný

-
          Tarrou: nikto o ňom nič nevie – zdôverí sa až doktorovi, keď vypukne mor

-
          pacifista – zarytý odporca trestu smrti – jeho otec bol sudca a veľakrát odsúdil ľudí

-
          bojuje proti vnútornému moru – tvrdí, že každý ho má v sebe (nechce ubližovať ľuďom)

-
          uvedomuje si, že aj v mene spravodlivosti sa produkuje zlo – bludný kruh

-
          dobrovoľný exil zo sveta zabíjania – bojom proti smrti vlastne spôsobujeme smrť – absurdná situácia

-
          aký mám dôvod žiť a ako mám žiť? – uvedomenie si absurdity života, avšak nerezignovať – revolta

-
          izolácia, osamotenosť uzavretého mesta – i symbol fašizmu (uzavreté koncentrač.tábory – spaľovanie mŕtvol)

-
          otázka zla vo svete – stála hrozba moru, ktorý sa môže vrátiť

                    i.        Životopis a tvorba

-
      učiteľ; tajomník MS, pomohol vybudovať Neografiu

-
      organizoval delegácie na miesta vysťahovaných Slovákov v Amerike

-
      40te roky – zatknutý za vlastizradu, ale angažoval sa len kultúrne, nie politicky – hrozil mu trest smrti

-
      1945 – zo strachu pred opakovaním udalostí emigroval do Argentíny – založenie Zahraničnej MS

-
      dedinská tematika – realistické poviedky

-
          zbierky poviedok Podpolianske rozprávky, Tomčíkovci, Sedem sŕdc – už charakteristické svojím pohľadom, ktorý bol naplno rozvedený v jeho románoch

-
          vychádza z realizmu, ale obohacuje ho o lyrické prvky

-
          romány Jozef Mak, Chlieb – otázka chleba – obživy, Pisár Gráč – najväčší tvorivý experiment

-
     detská literatúra: Smelý zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik, Sokoliar Tomáš

                  ii.        Jozef Mak

-
      „metaforický obraz slovenského ľudu a biedy“

-
      narodil sa ako nemanželský syn. Sama matka ho zo strachu pred hanbou nechcela. Mala už staršieho syna, Jána. Žijú spolu, ale Jano stále osočuje Joža – vzťah škrípe. Pre pokoj v dome mama pošle Joža na prácu na salaš. Medzitým im vyhorí dom. Presťahujú sa do Meľošovie – krstný rodičia. Jožo sa zaľúbi do Maruše Meľošovej. Rozhodne sa postaviť si dom. Odíde do hôr na prácu. Tu stretne skutočného otca Gregora Biaľoša, ale toho v hore zabije strom. Odchádza na vojnu. Keď sa vráti krstná je mŕtva a Jano sa oženil s Marušou. Jožo si vezme Julu Petriskovú. Bývajú všetci v jednom dome. Maruša je z Joža nešťastná – veľa pije až sa utopí. Jožovi sa narodí dieťa. Odchádza na robotu a aj Jano záhadne zmizne. Keď sa Jožo vráti, narodí sa mu druhý syn a až vtedy pochopí, že Julu miluje a jeho rodina je to jediné, čo sa oplatí ľúbiť. Jula však umiera.

                iii.        Vzťah k téze

-
      Jožo dostal do vienka „nemé ústa a ukrižované ruky“ – predznamenanie osudu

-
      „nemé ústa“ – neschopnosť komunikácie s okolím – izolovanosť, pokora, neschopnosť vyjadriť nesúhlas

-
      avšak má bohatý vnútorný citový život

-
      „ukrižované ruky“ – ťažký údel „človeka- milión“ (symbolika mena – jeden z milióna- mak), tvrdá práca a strasti

-
      opustený rodinou, pred problémami poslaný do hory – je stále preč od ľudí

-
      Jožo je odsúdený na samotu – nie je to jeho vinou – je neschopný komunikácie, a tak nevie vyjadriť svoje city

-
      pasívny – nechá osud plynúť a nebúri sa „Jožko, ty si ako tráva, vyrastieš hockde a za robotu budú ťa mať radi všade.“ – vzbura – keď si vezme mrzáčku Julu, postavil dom, odišiel zo salaša kvôli nízkej pláci

-
      nedáva najavo svoje city – introvert – stroskotanie vzťahu s Julou, i keď ju má rád

-
      Jula – nezomiera na fyzickú chorobu, ale na nedostatok lásky: „S múrmi sa netreba boriť, ale s duchom.“

-
      Jožo -matka Makovka: hanbí sa zaňho, je nešťastná, že prišiel, stará sa o neho; ona ho posiela na salaš – chce ho uchrániť pred nezhodami s Janom; Jožo ju vidí ako voskovú Pannu Máriu a bojí sa jej, neskôr je pre neho symbolom utrpenia, údelu, ktorému sa nemôže vzoprieť; ich vzťah chladne -priepasť sa prehlbuje – ona umiera

-
      Jožo – Jano: pre Jana bol bremeno a preto sa často bili; ten však bol pre neho vzorom a Jožo považoval bitku za prejav lásky – s dospievaním nastáva odcudzenie a mení sa na strach; Jano sa ukáže ako egoista – nedokáže sa postarať o matku, berie Jožovi milú, je lenivý a býva v jeho dome

-
      Jožo – Maruša: ich vzťah založený na láske – s ňou hovoril najviac, kvôli nej stavia dom; keď sa vráti, je zmenená fyzicky i psychicky – je tupá, ľahostajná, bezcitná, hluchá; Jožo začína mať z nej strach – je agresívna a on sa nevie vzoprieť; ich vzťah pokračuje aj po jeho ženbe – Marušinou smrťou sa mu uľaví -vedel, že jeho žena trpela, ale nedokázal sa inak vymaniť

-
      Jožo – Jula: berie si ju, i keď ju dedina odpísala; cítil k nej akúsi ľútosť; od začiatku mu však vadí jej prílišná pokora – ona nechá zo sebou robiť čokoľvek, považuje sa za podnož, Veľmi trpí, lebo vie o vzťahu jej muža. Jožo nedokáže pred ňou prejaviť ani len radosť zo syna – je nešťastná – srdce jej kamenie; po druhom pôrode sa Jožovi zdá, že opeknieva, je čistá – konečne zisťuje, čo pre neho znamená – ona mu odpustí a umiera

      i.        Životopis a tvorba

-
      „Básník jenž miloval svět a pro spravedlnost jeho šel se bít.“

-
      pochádza z bohatej rodiny; skoro začína písať

-
      ochorel však na TBC a zomrel, keď mal 24 rokov

-
      zbierka Svatý Kopeček – spomienky na detstvo, zbierka Těžká hodina – vyjadruje lásku k veciam i ľuďom; sociálne balady, v ktorých nadviazal na Erbena a Nerudu – hľadá príčiny zla a verí v lásku

    ii.        Dielo – básne

a)
       báseň Těžká hodina

-
        bojí sa toho, čo ho v živote čaká – chce sa stať „chlapom“, chce zmeniť svet, chce niečo lepšie

-
        chce dospieť – uvedomuje si, že život to nie je len zábava a krásne veci – má strach a obavy

b)
       báseň Balada o nenarozeném dítěti

-
        príbeh mladých ľudí čakajúcich dieťatko, ale rozhodnú sa dať si ho vziať, pretože sa boja, že príde do sveta biedy

-
        ťažké rozhodovanie – nádej tu však je, ale láska je poznačená krutým realizmom, biedou

-
        kvôli biede ľudia nemôžu mať deti – problém interrupcie – sklamanie vo vzťahu dvoch ľudí „Já nejsem žena, jó, já jsem hrob!“

-
        verí, že napriek biede, ľudia privedú deti na svet

-
        kontrast: silná láska dvoch ľudí: „Láska je žena a muž, láska je chleba a núž.“

c)
        báseň Nemocný

-
        vonku všetko žije, ale choroba bráni žiť s ľuďmi za oknom – odlučuje ho

-
        veľmi túži byť zdravý – chce odísť

-
        nech pozrie kamkoľvek, všade je choroba a s ňou smrť

-
        život odchádza: „Ó, tího choroby…je tebou obklopen a v sobě strašne sám!“

d)
       báseň U rőentgenu

-
        r. odkrýva taje duše a tela ako šifrovaný dopis

-
        určuje, či sa niekto narodil pre šťastie, alebo pre bolesť

-
        ťažký život chudáka – zničené pľúca, zdravie =>nie je ten šťastný – musí zomrieť

-
        chce deti, manželku, rodinu – chce milovať – jeho srdce však nesie už en smrť – nedokáže to

-
        nešťastie a nenávisť človeka bez budúcnosti – smútok a strach – žiadne ilúzie a žiadna nádej

 iii.
        Vzťah k téze

-
      Wolker veľmi mladý ochorel na tuberkulózu, čo ho odsúdilo na neustálu izoláciu v sanatóriách a liečebňach

-
      fyzicky labilný – nestretával sa s ľuďmi – nemohol

-
      prvotná veselá poézia sa mení na poéziu s motívom neodvratnej smrti – sprevádza ho stále

-
      TBC ho obrala o všetko

-
      strata nádeje – uvedomuje si hlboké problémy medzi ľuďmi

-
          hľadanie seba samého v tomto systéme, rámci

-
          človeka je odosobnený, jednotlivec v meste stráca význam, stáva sa súčasťou davu

-
          rozdiel od dediny poznateľný -rýchlejší, neosobnejší život

                    i.        Životopis a tvorba

-
          prežil chudobné detstvo i mladosť -uvedomovanie prejavov sociálnej nerovnosti medzi ľuďmi

-
          najaktívnejším členom literárnej skupiny – 1858 almanach Máj.

-
          pracoval ako účtovník i učiteľ

-
          písal fejtóny, literárne, divadelné a výtvarné kritiky

-
          Hřbitovní kvítí -predstavuje situáciu počas Bachovho absolutizmu

-
          básnické zbierky Knihy veršú a Prosté motivy, zbierka Písne kosmické, v ktorej sa zaoberá vzťahom človeka a prírody a posmrtne vydaná zbierka Zpěvy páteční.

-
          Nerudovým prozaickým debutom je súbor poviedok Arabesky. Nasledovali Povídky Malostranské

                   ii.       Jak si nakouřil pán Vorel pěnovku

-
          Vidiečan, pán Vorel, sa presťahoval na Malú stranu, kde si otvoril obchod s múkou. Lenže tu sa obchody neotvárali, ale dedili -zastaralí obyvatelia ho odsudzovali, lebo si „dovolil“ porušiť ich zvyky. Nechceli ho medzi seba. Kúpi si teda novú fajku- pěnovku, aby sa podobal občanom. Potom ho však ohovoria, že má v obchode nafajčené. Nakoniec, pred krachom, sa zavrie do obchodu a obesí sa.

                 iii.       Přivědla žebráka na mizinu

-
          Pan Vojtíšek je žobrák, ktorý i tak vedie poriadny život a ľudia ho majú radi a radi mu i dávajú jedlo. Raz mu „Baba miliónová“ ponúkne z vypočítavosti sobáš. On nesúhlasí, lebo vidí ako to je. Ona ho poohovára, že má veľa majetku a ľudia ho odvrhnú. Opustený odchádza a umiera -zamrzol v zime.

                  iv.       Hastrman

-
          Pán Rybář zbieral rôzne kamienky, o ktorých si myslel, že sú cenné. Dal si ich oceniť, ale zistil, že sú úplne bezcenné. Je z toho smutný/nešťastný a všetky povyhadzuje. Lenže prišiel za ním známy a povedal mu, že tým pokladom pre Malú Stranu je on sám.

-
          koniec je otvorený -Hastrman plače a smúti

                    v.       Doktor Kazisvět

-
          Pán Heribert, bol lekár, ale nikdy nikoho neliečil. Nezapadol a ani sa nesnažil zapadnúť medzi ľudí. I keď boli k nemu dobrý, stránil sa ich. Raz na pohrebe, keď spadla a otvorila sa truhla, pán Heribert zistil, že ten vnútri nie je mŕtvy. Vzal ho na liečenie domov. Najskôr mu nikto neveril -volali ho Kazisvet. Nakoniec aj tak sa stránil ľudí.

                  vi.        Vzťah k téze

-
          pre Čechy typický rozvoj -do popredia sa dostáva buržoázna vrstva

-
          Malá Strana štyridsiatych a päťdesiatych rokoch devätnásteho storočia, starobylá časť Prahy

-
          sociálny systém, rozvrstvenie a fungovanie

-
          predmetom Nerudovho zosmiešňovania a kritiky sa stáva každé obmedzovanie človeka v jeho prirodzenosti, v jeho ľudskej dôstojnosti , ale i každá dôstojnosť, ktorá je založená len na majetku, privilegovanom postavení, na pretvárke, na byrokratickej nadradenosti

-
          -Hastrman, Privedla žebráka na mizinu a Doktor Kazisvět -pokrytci, ktorých charakter, hodnotový rebríček a vzťah k ľuďom v okolí je vymodelovaný ich vzťahom k peniazom.

-
          Pán Rybár- odkryl príčinu úcty a rešpektu obyvateľov Malej Strany - údajný rozprávkový majetok starého pána ; aj samotný pán Rybár uveril, že práve majetok je meradlom ľudskej lásky a že bez drahokamov nemá pre svojich príbuzných žiadnu hodnotu

-
          mamonárstvom sa riadila aj „baba miliónová“, ktorá bola presvedčená, že ak získa pána Vojtíška, príde aj k nejakej troške peňazí a tak aj k výnimočnému postaveniu aké mal pán Vojtíšek medzi žobrákmi na Malej Strane

-
          chamtivosť opantala i príbuzných a známych radcu Scheplera v poviedke Doktor Kazisvět. Hoci išli na pohreb, nesmútili za radcom, ba práve naopak, jeho manželka myslela na nový život, ktorý ju čakal a tí, na ktorých si pán radca spomenul v závete uvažovali, ako s peniazmi naložiť. Neboli ani schopní ukryť svoje rozčarovanie, keď pán Heribert – doktor Kazisvět zistil, že pán radca je stále živý. „Pani radcová chtěla z kočára ven, ale zamdlela. Radost múže někdy i usmrtiť.“

-
          poukazuje vo svojich poviedkach i na predsudky a konzervatívnosť „Malostrančanov“

-
          príkladom povrchnosti ľudskej spoločnosti, ktorá sa bráni novotám, pridŕža sa starých návykov, odmieta ich relevantnosť prehodnotiť, a čo je najhoršie, spôsobuje tak ľudské nešťastie, ktoré viedlo v poviedke Jak si pán Vořel nakouřil pěnovku až k smrti.

-
          závisť a samoľúbosť, ktoré si vždy nájdu spôsob ako narušiť priateľské vzťahy a sú typickými pre intrigánov.

-
          „Baba miliónová“ začala šíriť nepravdivé reči o obrovskom majetku pána Vojtíška, pretože mu nedomohla odpustiť, že neprijal jej ponuku na sobáš

-
          za srdečné privítanie slečny Poldínky v obchode pána Vorla boli klebety, ktoré opisovali zadymený a neudržiavaný krám

-
          medziľudské vzťahy, ktoré boli poznačené ľahostajnosťou ľudí k osudu druhého a ich sklonu ihneď uveriť klebetám

-
          kritizoval „dobrých malostranských susedov“ , nevšímavých k trápeniu iných, hoci boli často jeho príčinou

-
          jednoduchšie uveriť klebetám o jeho zanedbanom obchode a viac sa ním nezapodievať -plytkosť v medziľudských vzťahoch

-
          odkrýva pravú tvár pražskej Malej Strany – zobrazenie psychiky ľudí patriacich k nižšej vrstve (Vojtíšek) a takých, ktorých malostranská spoločnosť z rôznych dôvodov vyradila zo svojich kruhov (pán Vořel, doktor Kazisvět)

-
          autor poukazuje na krutosť malomeštiackej spoločnosti

-
          vládnu tu majetkové záujmy, prospechárstvo, pokrytectvo, závisť a nevšímavosť

-
          napohľad priateľské medziľudské vzťahy majú veľmi slabý základ a preto nie sú schopné odolať sile malomeštiackych záujmov a intrigánstvu

                    i.        Životopis a tvorba

-
          z národne uvedomelej zemianskej rodiny

-
          samostatný advokát.

-
          musel narukovať, bol uväznení a obvinený z vlastizrady – podarilo prejsť do ruského zajatia.

-
          v Rusku bol zvolený za podpredsedu odbočky Československej národnej rady

-
          období rýchleho priemyselného rozvoja a ekonomických zmien

-
          slovenská literárna moderna

-
          knihy poézie Verše I, Verše II a Po

-
          poézia aktuálneho spoločenského a politického významu

-
          zbierky Proti noci, Na zlobu dňa I a Reflexie

-
          ostro kritizovali fašizmus a politickú situáciu na Slovensku Čierne dni, Na zlobu dňa II a Jesenný kvet.

-
          písal anekdoty, neskôr poviedky a novely – prozaická zbierka mala názov Malomestské rozprávky

-
          humorné, satirické, i diela,

-
          dvojzväzkový román Demokrati -„o paradoxoch citu a rozumu alebo intelektu a majetku

-
          prekladateľ

                  ii.        Štvorylka

-
          V meste sa chystá zábava. Olinka sľúbi podsudcovi Bránickému všetky tance. Lenže do mesta prišli vojaci a tí sa stali hlavnou atrakciou -páni spomínali na vojnu a dámy boli ohúrené uniformami. Prišiel bál. Olinka, tak isto ako iné slečny, dala prednosť oficierom. Urazení páni odchádzajú do baru. Lenže vtedy sa ozval alarm a vojaci museli odísť. Pre dámy, ktoré ostali na parkete samé, to znamenalo hanbu.

                iii.        Pani Rafiková

-
          Serafína Rafiková je tá najväčšia klebetnica. U pani Vrabcovej sa dozvedela o novom advokátovi pani Malinovej. Vyberie sa teda ku nej a tam ohovorí Vrabcovú. Vyzvedá sa na advokáta. Keď odtiaľ odíde, všade ho ohovára.Ľudia ho začnú považovať za bezcharakterného smilníka. Mladý advokát však príde do mesta a chodí po návštevách. Tu sa dozvedá nepravdivé klebety o Malinovej -ide k nej a všetko jej povie. Rafiková tvrdí, že jej dcéra odmietla ponuku na sobáš od advokáta. Keď príde večer domov, Milku (dcéru) už nenájde. Zistí, že ušla s učiteľom francúžštiny.

                  iv.        Slnečný kúpeľ

-
          Notár Škorec, zverolekár Papst a lekár Edut sú vážení občania. Každe dopoludnie sa chodia kúpať k jazeru. Sdliak Jakub vidí týchto troch mužov ako cvičia a pomyslí si, že sú to tí traja blázni, čo ušli. Začne šíriť klebetu. Celé mesto sa zhŕkne na kopci s povrazmi na zviazanie. Richtár ich však spozná a vynadá Jakubovi. Páni sa vezú domov na koči.

                    v.        Večera

-
          K advokátovi Čuridovi príde pán Škreň a tvrdí, že sa chce dať rozviesť so svojou ženou, ktorá si už neplní svoje povinnosti. Zanedbáva dcéru i muža. Keďže nebola schopná nič uvariť, dcérini pytači odchádzali hladní -už sa nevrátili. Znova sa blíži deň, keď má prísť pytač. Advokát pošle úradný list, že ak nenavarí, manžel sa s ňou rozvedie. Ona sa zľakne a navarí

                  vi.        Vzťah k téze

-
          v prostredí slovenského malomesta „Jeho kritika spoločnosti, z ktorej sám pochádzal, je preto taká pôsobivá, lebo je autentická

-
          prínos nespočíva však len v novom prostredí, kde sa dej odohráva, ale i v spôsobe zobrazenia života spoločnosti v ňom „analytikom a psychológom malomestského človeka“ -vykreslenie spoločnosti využíval najmä karikatúru a ostrú satiru..

-
          vysmial sväté veci meštiaka – pokryteckú lásku, ktorá sa stala iba kepienkom peňažných záujmov, prehnané a prázdne vlastenčenie; strhával masku všetkému nepravému, strojenému, neprirodzenému

-
          ľudia, ktorí sa dajú ľahko ohúriť a veľmi intenzívne prežívajú akúkoľvek spoločenskú udalosť, či je to nový advokát v meste, maškarný bál alebo príchod vojakov

-
          satirický a zároveň satirický pohľad na spoločnosť, v ktorej spoločenský život neurčuje skutočná vrstva inteligencie, ako by sa dalo očakávať od mestského prostredia, ale unudené, hlúpe a prázdne malomeštiacke paničky a úradníčkovia, ktorí sa sami pokladajú za intelektuálov a opájajú sa pocitom vlastnej výnimočnosti

-
          sú tu prázdni malomeštiaci, ktorí svojimi intrigami alebo ľahkovážnym šírením klebiet ovplyvňujú životy iných ľudí

-
          Jesenského malomesto, je prostredie, kde každý o každom všetko vie a čo nevie, to si domyslí

-
          klebety ohrozujú vzťahy medzi ľuďmi a fungujú ako dvojsečný meč, nielenže dokážu veľmi ovplyvniť životy tých, ktorí sa stanu ich obeťami ale často majú negatívny dopad i na tých, ktorí ich splietajú.

-
          Pani Serafína Rafiková- do očí je milá a za chrbtom každého ohovorí; keď sa dozvie, že do mesta prišiel advokát Brveník, skvelý adept na Miluškinho ženícha, ihneď rozhodí svoju intrigánsku sieť a začne sa kolotoč klebiet. Svojim neustálym ohováraním takmer zničí perspektívny vzťah advokáta a jeho starej lásky slečny Malinovej, s ktorou sa kedysi mali radi. 

-
          Pani Rafiková: autor poukazuje aj na to, aké vplyv má takéto prostredie na vzťahy v rodine; Rafiková, ktorá za svoj pohodlný život môže byť vďačná najmä svojmu manželovi, podsudcovi, si ho vôbec neváži, práve naopak, vždy ho napomína a diriguje

-
          z Milušky sa stáva rozmaznaná a plytká veľkopanská slečinka, ktorá by sa pravdepodobne o niekoľko rokov úplne podobala pani Rafikovej

-
          netrápi ju strach o dcéru ale predstava, že sa takto pokorená a zahanbená má ukázať na verejnosti.

-
          Večera -autor sa v oboch poviedkach ostro vysmieva z „mestských cipušiek“, ktoré za svojimi nóbl spôsobmi ukrývajú len prázdnotu a hlúposť

-
          povrchnosť a plytkosť nielen v rodičovských vzťahoch, ale i v citoch medzi dvoma mladými ľuďmi

-
          Štvorylka- povrchnosť vzťahov úzko súvisí s ďalšou charakteristikou malomešťanov, ktorou je jednoduchosť akou sa dajú ohúriť; Škereň žiada najmä, aby list bol skutočným úradným listom, pretože len takýto bude mať účinok na jeho ženu

-
          kritizuje aj podlízavosť a dvojtvárnosť, ktoré zohrávajú veľmi dôležitú úlohu vo vytváraní pokryteckých vzťahov

-
          vlastnosti príznačné pre všetky „panie podsudcové i panie sudcové, ale napríklad i pre richtára v Slnečnom kúpeli, ktorý sa najprv chystal dať zlapať „bláznov“ kopajúcich sa v jazere, ale hneď ako zistil, že „blázni“ boli v skutočnosti notár, doktor a zverolekár, hneď sa jeho správanie zmenilo a srdečnosť, ba až servilnosť k „bláznom“ z neho priam sálala.

-
          Malomestské rozprávky sú dokonalým obrazom malomeštiackej spoločnosti, „kde sa malosť bije s hlúposťou kde vládnu tu klebety, neopodstatnená pýcha, faloš, klamstvo, egoizmus a túžba po lepšom spoločenskom postavení, ukryté za pokryteckou zdvorilosťou a vznešenými spôsobmi

-
          úprimnosť je veľmi zriedkavá

                    i.        Životopis a tvorba

-
          právnické štúdia, politických vied na

-
          zúčastnil sa protifašistického odboja, bol členom ilegálnej Slovenskej národnej

-
          obvinili ho z buržoázneho nacionalizmu a na deväť rokov uväznili

-
          občiansky i politicky ho rehabilitovali

-
          autorom ornamentálnej prózy – zachytenie psychicko-morálnej stránky mladého človeka dvadsiateho

-
          vnášal najmä expresionizmus, ale i prvky dadaizmu a impresionizmu.

-
          zbierka poviedok Mozaika života a snov

-
          Človek na ulici, novela Strieborný prach.

-
          esej Návrat do Paríža – láska k tomuto mestu

-
          prozaikom poprevratovej literárnej tvorby

                  ii.        Bratia Jurgovci

-
          Arne Jurga -jediný z bratov so vzťahom k hospodáreniu a pôde. Je zaľúbený do sudcovej dcéry, ktorá však ľúbi Tomáša. Keď Oľga odchádza, Arnemu sa uľaví.

-
          Ján Jurga -žije v meste -odchádza na dedinu, aby si oddýchol -ide na samotu do prírody. Zamiluje sa do dievčaťa, ktoré náhodne stretne. Táto láska, ktorú ešte necítil, narúša jeho pokoj. Dievča odchádza preč do mesta a Ján je sklamaný. Rozhodne sa vrátiť do mesta a hľadá ju.

-
          Tomáš Jurga -je tulák. Kedysi miloval Oľgu, ale to už je preč. Nikdy nevydrží na jednom mieste, a preto odchádza do mesta do starého bytu, ktorý mu má pripomenúť jeho najväčšiu lásku Ingeborg (ona je ale mŕtva). Je umeleckým maliarom -znova odchádza a ostáva tulákom.

-
          Peter Jurga – je notár na dedine. Opíja sa a vedie roztopašnícky život, i keď je ženatý. Ženu týra a ponižuje a donúti ju prijať slúžku Katku, s ktorou čaká dieťa. Peter nakoniec opúšťa obidve ženy a Katka ho nakoniec z pomsty zabije.

-
          Tomáš na svojich potulkách dostane list od Jána, že sa ide ženiť. Vracia sa teda do rodného domu. Medzitým sa Arne oženil s Oľgou. Tomáš zisťuje, že sa zaľúbil do Oľgy -pochytia ho pocity nešťastia. Arne, keď pochopí prečo Tomáš odchádza, vzdá sa Oľgy a pošle ju za Tomášom. On ju odmietne a pokračuje v tuláctve.

                iii.        Laco a Bratislava

-
          príchod mladej inteligencie do BA v poprevratovom období. Laco je nadšený mestom -stretne sa tu s Igorom, neskôr najlepším kamarátom. Ten ho zoznámi so Želkou Kálayovou. Majú sa radi, ale po čase ho začne nudiť a rozídu sa -obaja nešťastní. Laco sa snaží zabávať v noc v meste. Znova sa rozpráva so Želkou a zmieria sa. Odchádza do sveta s pocitom, že stále je miesto a niekto ku komu sa môže vrátiť.

                  iv.        Vzťah k téze

-
          „Život je ulica, chodia po nej ľudia, ktorí sa ponáhľajú do obchodov, kancelárii, prejdú a zmiznú v domoch. A chodia po nej ľudia bez cieľa, potĺkajú sa hore-dolu, lebo ináč nemôžu. Niekto ich tam vyviedol, zanechal a teraz sa nemajú kam vrhnúť, musia počkať, kým cieľ príde k nim. Alebo nepríde.“

-
          Ján Jurga -býva v meste a pracuje v banke -nič to pre neho neznamená -iba ho to unavuje

-
          preto sa vracia na dedinu, ktorá ho robí šťastným -chce však samotu

-
          tu sa venuje tomu, čo mu bolo najbližšie -príroda

-
          rojko, introvert, sníval i o ďalekých končinách

-
          príroda bola pre neho všetkým -rozumel si s ňou lepšie ako s ľuďmi -spätosť

-
          príroda mu zastupovala ľudské vzťahy/svet

-
          nezaujímal sa o hmotné veci opak Petra, ktorý ho považoval za hlupáka)

-
          novosť v láske a zlá ľudská komunikácia spôsobili, že stráca svoju lásku -„les s ním súcití“

-
          šťastný je až v meste, kde ju nájde a vezmú sa

-
          Tomáš Jurga -hlavný nositeľ myšlienky človeka na ulici -nenapraviteľný tulák (maliar)

-
          poháňa ho túžba za zmenou -chce sa usadiť, ale to sa mu nedarí

-
          ak bol na jednom mieste dlhšiu dobu, prepadal nepokoju -ani obrazy nedokončoval -zbalil sa a išiel

-
          mal rád svojich bratov

-
          to, čo ho odlišovalo od Jána, spájalo ho s Arnem -sníval a svoje sny realizoval

-
          nestály v láske – každý jeho vzťah končil volaním jesene“ „Veď vieš, keď príde jeseň, zanechám všetko, čo som mal rád, lebo túžim za novými láskami.“

-
          vyčíta si svoj návrat do minulosti, keď hľadal Ingeborg a dozvedel sa, že je mŕtva

-
          pri návrate domov sa znova zaľúbi do Oľgy -zas si vyčíta návrat do minulosti, lebo priniesol smútok

-
          život je pre neho ulica, nemá stanovený žiaden cieľ; sám sa zaraďuje medzi tulákov

-
          zahnaný na ulicu -rozpoltenosť a čudáctvo . „Ja som ten človek, ktorý sa dostal na ulicu a nevie, prečo je tam. Chcel by som to i to a neviem, čo by som chcel. Neviem sa rozhodnúť. Ulicou idú prúdy ľudstva, tie ma tlači, neviem kam a nestarám sa o to. Je to veľmi smutné. Čo bude so mnou ? Neviem Arne. A nezaujíma ma to.“

-
          bezmocnosť/bezradnosť ľudí v poprevratovom období

-
          Arne Jurga -ako jedinému, mu nechýba vzťah k práci -ostal v rodnom dome

-
          mal rád svojich bratov a i keď i im niekedy nerozumel, akceptoval ich

-
          Petrova bezohľadnosť ho hnevala, mal rád Tomáša

-
          po otcovej smrti hľadá únik v práci a prírode

-
          neobťažoval bratov svojimi problémami -bol zaľúbený do Oľgy

-
          najlepšou priateľkou mu bola breza

-
          obetuje sa a chce sa pre Tomáša vzdať svojej lásky

-
          chce skoncovať s minulosťou -dá vyťať brezu

-
          Peter Jurga -nemal rád svojich bratov, pretože mu len pripomínali chyby

-
          chcel slávu a peniaze -protiklad Arneho

-
          mravný úpadok rodiny; surový povýšenecký; bil sluhov a svoju ženu

-
          ponižoval svoju ženu, ale ona ho i tak skryte ľúbila

-
          pokorne všetko znášala -i to, že mal veľa žien

-
          rodinná dráma vykresľujúca život mladých v povojnovom období

-
          skepsa, beznádej; hľadanie zmyslu života, problematika čudáctva

-
          každý brat rieši svoj vzťah k žene, prírode, životu…

-
          voluntarizmus -snový princíp; prvky lyriky a expresionizmu; osudovosť, tragika

-
          snaha preniknúť do psychiky postáv

-
          na základe vnútra poukazuje na nedostatky doby

-
          Laco -pochádza z dediny; všestranne založený -zameraný

-
          chce zmenu -musí odísť -BA ho nadchne -veľa nakupuje (platne, knihy…)

-
          má rád BA, jej pamiatky, ktoré sú dôkazmi slávnej histórie

-
          ukazuje však i BA medzi riadkami -ironický pohľad na ňu

-
          paralelne so Želkou sa do mesta zamiluje

-
          spoznáva tu množstvo ľudí; plný elánu a chuti do života

-
          keď mu Želka prejaví lásku, je mu zrazu na obtiaž -spyšnel

-
          nastal u neho smútok -vedie nočný život -vinárne, bary

-
          spolu so zmenou vo vzťahu zmenil sa i pohľad na BA -rozhodne sa odísť, urobiť niečo užitočné

-
          záver„Na konci cesty stála Želka, mala oči ako Dunaj, na ktorom boli 3 člnky: mladosti, nádeje a lásky.“

-
          racionálny pohľad na BA

-
          dadaizmus a impresionizmus

-
          snaha zobrazenia dojmu a nie obrazu predmetu; pozitívny i negatívny pohľad (subjektívny)

-
          hyperbolizácia, hravosť, ironickosť, radosť, vtip, dynamickosť

-
          voľné spájanie motívov; autentickosť Horvátha a Laca

-
          recesia, irónia